Where's the Revolution - alebo voľby z pohľadu mladých ľudí

Autor: Yvona Horňáková | 6.11.2017 o 17:32 | (upravené 6.11.2017 o 18:03) Karma článku: 7,35 | Prečítané:  1528x

Názov singlu skupiny Depeche Mode podľa mňa vystihuje aktuálnu náladu medzi mládežou, ktorá sa viaže k ich volebnému právu a občianskemu povedomiu. Je úžasné, že voľby dopadli tak, ako dopadli. Avšak obávam sa, že len nateraz...

Či už v politike, športe, alebo kultúre, nastáva po určitom vekovom úseku tzv. „generačná výmena“. V našej politike to doteraz platilo taktiež. Mali sme tu premiéra lídra jedného „masového“ hnutia, ktorého vystriedal líder ďalšej politickej strany. Kto bude ich nástupcom? Kto dokáže stiahnuť na svoju stranu širokú masu ľudí, ako je to tu zvykom...? A najmä – koho začnú voliť dnešní mladí ľudia? Lebo generačná výmena sa vzťahuje samozrejme i na voličov. A každý z uvedených pánov má svoju voličskú základňu, ktorá vždy pomaly prechádza z produktívneho veku do toho seniorského.

A čo naši juniori?

Chcú presne to, čo i ostatní ľudia – pozornosť, porozumenie, perspektívu, úctu, lásku, obdiv, pocit spolupatričnosti... Čo im ponúka naša spoločnosť? Keď odhliadnem od súčasných trendov vo výchove v rodine, pristavím sa pri edukácii v škole. Ilúzie stratia deti už v prvej triede. Tu sa učitelia z hravých malých školáčikov, ktorí neobsedia a udržia pozornosť max.10 minút, snažia urobiť vzdelávaniachtivých žiakov, s plnou pozornosťou 45 minút. Poväčšine nudným spôsobom sa tak učia písmenká a číslice, na tvorivosť a individuálny prístup nie je čas a priestor. Tak sa stáva, že cca. 20% detí s rôznymi vývinovými poruchami a iným zdravotným oslabením na vlastnej koži zistí, čo je to neúspech.       

Všetci potrebujú pozornosť, úctu a lásku...

A keď si ju nezískajú cestou vzorného školáka s výbornými známkami v žiackej, vynútia si pozornosť inak. Od rebélie v škole a bitiek so spolužiakmi, až po problémové partie či drogy v neskoršom veku. A tu sa dostávame k jadru problému. Kto týchto adolescentov z našej politickej scény osloví? Kto im dá možnosť cítiť sa dôležitým, úspešným a potrebným? Či už sa nám to páči alebo nie, mali by sme sa nad tým zamyslieť a začať konať. Nie parciálne, ale ozaj revolučne.

Čo môžeme v tomto smere urobiť?

- Začať už v ZŠ. - Výrazne posilniť tímy odborných zamestnancov v ZŠ, pracovať s deťmi. Kto má zamestnaného v škole napríklad etopéda ? Je dôležité edukovať nielen deti, ale i rodičov a učiteľov - doba sa zmenila. Uvažovať by štát mohol i o zriadení špeciálnopedagogických centier, ktoré nie sú naviazané na školy a nie sú školskými zariadeniami. V susednej ČR existujú tzv. „Střediska výchovní péče“. Niečo obdobné tu neskutočne chýba. CPPPaP-čka a CŠPP-čka sú tak zahltené diagnostikami, písaním správ a rôznymi odporúčaniami na integráciu, že na priamu prácu s deťmi a rodinou – terapie, nácviky, reedukácie, poradenstvo atď. - nezostáva veľa času.  

- Dopriať deťom zažiť úspech. - Každý človek má na niečo nadanie, len ho nikto u „problémových“ detí neskúma. Verte, že väčšina z nich je veľmi citlivá, tvorivá a z duše nenávidí nespravodlivosť. Určite by sa radi zapojili do niečoho, v čom by mohli vyniknúť. Súťaže, preteky, čokoľvek.  

- Pozitívne vzory. – Je veľa mladých umelcov či športovcov, ktorých adolescenti uznávajú. Prečo ich neoslovia a nepožiadajú o pomoc tradičné politické strany, vládne nevynímajúc? Bolo by to predsa pre dobro všetkých.

- Pôsobiť na sociálnych sieťach. – To by malo byť úlohou každej vlády. Presne tam sa totiž dnešné deti najviac „vzdelávajú“. Zriadiť komunitné centrá, urobiť im dostatočnú publicitu. Nasmerovať energiu mládeže pozitívnym smerom. V zmysle známeho: „Kdo si hraje, nezlobí“.;-)

- Profesionálna orientácia. - Každý z nás potrebuje perspektívu. V ceste za svojím snom dokážeme byť motivovaní a ľahšie zdolávame rôzne prekážky. Povolaním by sa mali deti zaoberať oveľa skôr ako v ôsmej triede. Pomohol  by samostatný predmet už od piatej triedy. Mali by oveľa lepšie informácie o rôznych profesiách, získali by tak i motiváciu k učeniu a celkovo k príprave na povolanie. - V tejto súvislosti sa javí byť zaujímavý počin Talianov, ktorí vyvinuli on-line hru na skúmanie potenciálnu mladých ľudí. Prispôsobili sa ich prostrediu. Zvolili gamifikáciu a ja verím, že prinesie úspechy. Táto hra „JobLab“ bola prezentovaná i u nás na medzinárodnej konferencii „IKT a gamifikácia – budúcnosť kariérového poradenstva“, ktorá sa uskutočnila 15. júna 2017 v Bratislave.

- V neposlednom rade zabezpečiť možnosť „životného reparátu“. Je veľa mladých (nielen mladých) ľudí, ktorí nedokončia strednú školu a nemajú v ruke vôbec nič. Sú nekvalifikovaní a získať strednú školu popri zamestnaní je dosť časovo náročné a nie každá stredná škola to umožňuje. Sú to prevažne ľudia s niektorou z vývinových porúch učenia, čo ale nemá s výškou intelektu nič spoločné. A už vôbec nie s možnosťou byť vynikajúcim odborníkom vo svojej profesii. Väčšinou potrebujú len iný prístup a metódy, aby sa naučili všetko potrebné. - Prečo nezriadiť napr. „štátnu maturitu“ alebo skúšku na úrovni SOŠ bez maturity s možnosťou získať časom v praxi i plnohodnotný výučný list? Verím, že by to mnohým ľuďom poskytlo nádej na vykonávanie povolania, ktoré by ich bavilo a napĺňalo. Bola by to zároveň i pomoc našim zamestnávateľom, pre ktorých je čoraz náročnejšie získať kvalifikovanú pracovnú silu.

- Uvedený model by dal šancu i niektorým absolventom špeciálnych základných škôl, ktorí tam boli nesprávne zaradení. Stačí napríklad nediagnostikovaná dysfázia a IQ sa v ranom veku javí byť o dva stupne nižšie ako reálne je (i výsledky klasických psychologických testov). Títo mladí ľudia nemajú po ukončení ŠZŠ šancu na ďalšie vzdelávanie v bežnej SOŠ či potom ďalej na VŠ. Pritom intelekt i schopnosti môžu na to v tomto veku už mať viac ako dostatočné. Dokážeme sa vžiť do ich pocitov..? Bezmocnosť, beznádej, krivda...  

Je veľa, veľa ďalších vecí, ktoré by sa mali zmeniť, aby sme sa o pár rokov po voľbách nechytali všetci za hlavu. Teraz je ešte šanca. Využijeme ju?

 

Obrázok: Foto z konferencie „IKT a gamifikácia – budúcnosť kariérového poradenstva“  – so súhlasom usporiadateľa

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Po Sputniku prišiel okrúhly stôl

Pán Kirill bude sklamaný.


Už ste čítali?