Rodičia, nečakajte!

Autor: Yvona Horňáková | 5.4.2018 o 11:25 | (upravené 5.4.2018 o 12:03) Karma článku: 10,12 | Prečítané:  5067x

V súvislosti so zaškolením v ZŠ rodičia často riešia mnohé otázky. Pri zápise alebo po ňom, sa u psychológa zistia určité „nezrelosti“, pre ktoré býva navrhnutý odklad školskej dochádzky. Dať dieťa do školy či nie?

Zo skúseností z praxe (niektoré tu uvádzam) som zistila, že odklad je v tomto prípade prínosný. To, čo je teraz „nezrelé“ môže o rok „dozrieť“. No niekedy ide o reálne deficity čiastkových funkcií, ktoré bývajú predzvesťou vývinových porúch. Tieto treba docvičiť a i na to nám bude jeden rok k dobru.

Ak nedá jedna poradňa odklad, iná možno dá...

Keby som bola teraz rodičom predškoláka a javilo by sa mi, že nie je zrelý na školu, urobila by som všetko, čo sa dá, aby som zaškolenie odložila. Teda by som išla s dieťaťom na viacero vyšetrení. Členovia mojich FB-skupín (dyslexia.sk, dyslexia-dysgrafia.sk..) mi často píšu, že na vyšetrenie v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), centre špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP) či v súkromných centrách zaradených do siete školských zariadení, potrebujú odporúčanie školy či škôlky. – Nie, nepotrebujú. Rodič si dokonca sám môže vybrať, do ktorého centra pôjde. Teraz sa asi mnohé centrá voči tomu ohradia. No presne tak, ako má človek právo vybrať si lekára či zdravotnícke zariadenie, má možnosť vybrať si i psychológa, logopéda, špeciálneho pedagóga a centrum. Je len zaužívané, že škola rodičov posiela do miestne príslušnej poradne. Títo sa však môžu sa rozhodnúť pre úplne inú poradňu alebo i Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP).

Kto má aké kompetencie?

 

Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie

V CPPPaP špeciálni pedagógovia vyšetrujú väčšinou vývinové poruchy učenia (VPU), správania, aktivity a pozornosti, taktiež nadanie - vrátane intelektového. Potvrdiť ADHD/ADD však musí lekár – neurológ či pedopsychiater. Ďalej v opodstatnených prípadoch odporúčajú integráciu a okrem spomínanej diagnostiky robia i tzv. reedukácie (korekcie vyššie uvedených deficitov čiastkových funkcií – s deťmi robia rôzne cvičenia, napríklad na sluchovú i zrakovú analýzu, syntézu, diferenciáciu a pamäť, na pozornosť atď.). Viacerí špeciálni pedagógovia však máme absolvované i psychoterapeutické výcviky, teda popri reedukáciách robíme i psychoterapiu. Čo je úžasné spojenie, lebo mnohé deti s vývinovými poruchami majú i rôzne emočné, komunikačné a sociálne problémy.

Pred špeciálnopedagogickým vyšetrením je potrebné najprv absolvovať psychologické vyšetrenie, pretože intelekt a jeho rozloženie je jedným z diagnostických kritérií. No opäť to nemusí byť vyšetrenie v danom centre. Pokojne môže dieťa absolvovať psychologické vyšetrenie napríklad u detského klinického psychológa. Ak sa pri vyšetrení v centre zistí, že váš predškolák má nejaké deficity, požiadajte poradňu i o pravidelné cvičenia na korekciu týchto deficitov.

Dôležité je ísť čo najskôr. Nečakať na nikoho. V predškolskom veku sa dajú deficity rôznymi cvičeniami veľmi úspešne korigovať. Napríklad sluchová analýza a syntéza rozkladaním a skladaním slov na hlásky. Povieme dieťaťu – „Čo počuješ?“ a hláskujeme M-A-M-A. Musí z týchto hlások poskladať slovo „mama“. Alebo opačne: „Akou hláskou (alebo čo ako prvé počuješ) začína slovo MAMA“? Ak nevie, zvýrazníme MMMMAMA. Podobne i poslednú hlásku. Neskôr mu dáme vyhláskovať celé slová. Začať treba s jednoduchými, krátkymi, kde sa strieda spoluhláska so samohláskou.

Takisto pozornosť, grafomotorika, pravo-ľavá, časová a priestorová orientácia či ostatné funkcie. Špeciálni pedagógovia ovládajú mnoho rôznych postupov, cvičení a majú k dispozícii veľa pracovných listov pre tieto účely. Pre ilustráciu som jeden vytvorila. Dá sa využiť rozlične. – „Modrou farbičkou prečiarkni všetky hviezdičky“, „Zelenou podčiarkni všetky šípky, smerujúce napravo“ a podobne. Možností je veľa, záleží, čo konkrétne potrebujeme docvičiť.

Keď už sme pri tom cvičení, jeho význam docenila i mamička, ktorá ku mne na reedukácie vodila svoje dve dcérky. S diagnostikovanými VPU boli integrované. Dyslektické a dysortografické ťažkosti pretrvávali i na II. stupni ZŠ, aj keď sa v škole dievčatká výrazne zlepšovali. Mali však veľmi dobré kompenzačné mechanizmy, najmä vysoký intelekt. Raz mi mamička na orientačné vyšetrenie priviedla najmladšiu dcérku – predškoláčku. A hovorí: „Myslím si, že keď majú problémy dve, bude mať aj tretia“. A mala pravdu. Jednotlivé čiastkové funkcie nekorelovali s vekom. VPU sú totiž do veľkej miery dedičné. Kedysi sa síce nediagnostikovali, no rodičia si pamätajú, aké problémy a s čím mali v škole. Začali sme ihneď s cvičeniami zameranými na odstránenie deficitov. Po roku bolo dievčatko úplne niekde inde. A v škole napokon nemala problémy svojich sestier. Pretože, ak nedokážem slovo správne rozložiť na hlásky – napr. ocko, napíšem oco alebo oko. A rovnako je to s čítaním.

Preto opakovane apelujem na všetkých rodičov - choďte s dieťatkom, ak si nie ste niečím istí, alebo ak máte v rodine nejaké vývinové poruchy. A choďte ešte v predškolskom veku. Má to veľký význam. Poradňa vás musí zobrať, nenechajte sa odradiť rečami typu: „Dyslexiu budeme riešiť až v druhom ročníku ZŠ, skôr sa aj tak nedá diagnostikovať“. Nie, to už je neskoro! Ja chápem postoj štátnych poradní. Sú preťažené. No to predsa nie je vina rodičov, ani detí. Tie majú právo na odbornú starostlivosť. Percepčné deficity treba riešiť oveľa skôr ako v druhej triede. A ak sa potvrdia, trvajte na pravidelných reedukáciách v danom centre. Nepotrebujete predsa diagnózu a papier. Pokojne môžete povedať, že nesúhlasíte so zaslaním správy na MŠ či ZŠ a poradňa to musí akceptovať. Dieťa potrebuje najmä cvičiť, nie papier.  

 

Centrá špeciálno-pedagogického poradenstva

CŠPP bývajú väčšinou pri špeciálnych základných školách a v podstate robia diagnostiku, poradenstvo a nácviky pre všetky typy somatických i percepčných postihnutí, a najmä majú na starosti deti s mentálnou retardáciou. Tu sa zaraďujú deti do špeciálnej základnej školy (ŠZŠ), ak majú mentálny postih.

Pri uvedenom by som sa tiež chcela pozastaviť. Videla som, že nie všetky deti, ktoré boli zaradené do ŠZŠ, tam ozaj patrili. U niektorých sa daný fakt zistil neskôr, u iných až po dokončení ŠZŠ, z ktorej už je veľmi ťažké ísť na klasickú strednú školu či ďalej na VŠ. Musia si najprv dorobiť ZŠ a až potom nastúpiť na SŠ.

Hovoríte si, ako je možné, že sa deti do ŠZŠ zaradili nesprávne?

 – Psychologické testy u nás väčšinou nezohľadňujú deficity vyplývajúce z vývinových porúch. Videla som dve nezávislé správy z psychologického vyšetrenia u chlapca s dyskalkúliou a susp. s Aspergerovým syndrómom, ktoré boli vykonané v priebehu 2 rokov a boli rozdielne o 30 bodov! Jedna mladá psychologička z poradne uviedla hraničné pásmo mentálnej retardácie (85-70) a skúsená klinická detská psychologička pásmo ľahkého nadpriemeru (nad 116). Teda zaraďovať deti do ŠZŠ s nameraným IQ len o pár bodov nižšie ako je norma je podľa mňa neprezieravé.

Najviac nesprávne zaradených detí v ŠZŠ je podľa mňa dysfatikov (vývinová dysfázia). Týchto tiež zamieňajú v ranom veku za autistov, lebo tak pôsobia. Dysfatik nerozumie všetkému, čo mu kto hovorí, a tiež veľmi málo a chybne rozpráva (je viacero typov, zjednodušujem). Keďže nedokáže vyjadriť svoje pocity a potreby, býva často i agresívny. Na dospelých pôsobia často i veľmi infantilne. Psychotesty v ranom veku ukážu oveľa nižšie skóre, aké reálne dané dieťa má. Časom sa však, pri správnom vedení logopéda a špeciálneho pedagóga (bývajú pridružené i vývinové poruchy učenia), porucha výrazne koriguje a v dospelosti nemusí byť vôbec badateľná.

Mala som na vyšetrení jedno také dievčatko – predškoláčku. Takmer vôbec nehovorila, hanbila sa, či bála. Napadlo mi, že možno so šašom sa rozprávať bude, toho sa nebojí. Dala som ho pred seba a ona s ním komunikovala. Síce s ťažkosťami, lebo dysfatici majú viacero logopedických problémov, najmä rôzne dyslálie (ťažkosti s výslovnosťou niektorých hlások) ako napr. – rotacizmus (r), sigmatizmus (sykavky), kapacizmus (k), lambdacizmus (l), gamacizmus (g). Dokonca robila všetko, čo jej šašo povedal. Kreslila, písala, počítala... Bola som si istá, že mám pred sebou múdre dievčatko, ktoré má len viacero vývinových porúch. Škola bola za preradenie do ŠZŠ, v prvom ročníku ju dokonca nechala prepadnúť. No my s kolegyňkou psychologičkou sme neustúpili. Navrhli sme integráciu a dievčatko teraz v pohode prospieva. Vyrástla z nej krásna, sebavedomá a úspešná mladá slečna.

Ešte jeden takýto prípad mi v súvislosti s nediagnostikovanou dysfáziou a poruchami učenia prišiel na rozum. Dievčatko, ktorého ešte v 9.tej triede chcel riaditeľ poslať do ŠZŠ. Nepriznal si, že celé roky ju učitelia i žiaci (nie všetci, samozrejme) nespravodlivo vnímali ako spomalenú s nižším intelektom. Dokonca i psychotesty tomu do veľkej miery nasvedčovali. A teraz? Po 3-ročnej SOŠ si urobila maturitu a chystá sa na vysokú školu. Neskutočnú radosť mám z takýchto prípadov.

Kompetencie VÚDPaP-u nebudem zbytočne rozpisovať, nájdete ich na stránke: www.vudpap.sk

 

Čo záverom?

Rodičia, nemeškajte, nedajte sa odradiť, konajte. Bude to ku prospechu vašim deťom i vám. Pretože neúspechy detí v škole často postihujú celú rodinu.

A ešte odkaz pre kompetentných: Štátne poradne sú ozaj preťažené, Najviac z toho, že sa musia naháňať za aktivitami, ktoré im zabezpečia najvyšší počet bodov. Podľa toho totiž dostanú peniaze na svoje ďalšie fungovanie. Nie za kvalitu a počet úspešných žiakov či šťastných detí. Preto odsúvajú individuálne aktivity, za to veľa bodov nie je. Je luxus zobrať si dieťa na pravidelné individuálne nácviky. A to je podľa mňa tá najväčšia chyba. Potom sa nečudujme umiestneniu vedomostí našich žiakov v medzinárodných rebríčkoch.

 

Výstižne to vyjadril Albert Einstein:

„Všetko, čo je hodnotné v ľudskej spoločnosti, závisí od príležitosti pre rozvoj, ktorá sa poskytuje jednotlivcovi.“

 

Obrázok: Y. Horňáková

Zdroj citátu: https://citaty-slavnych.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?