Máte doma intelektovo nadané dieťa?

Týchto detí je viac, ako sa predpokladalo... V článku pre Hospodárske noviny uviedla J. Laznibatová: „V Európe je každé piate dieťa nadané. Intelektovo nadaných je asi desať percent, pričom tri percentá majú špičkové schopnosti.“

Rôzne zdroje uvádzajú rôzne percentá, no PhDr. Jolana Laznibatová, CSc. je jednou z našich najväčších odborníčok na danú problematiku. Je riaditeľka Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázia v Bratislave, psychologička, pedagogička, vedecko-výskumná pracovníčka, a tiež Slovenka roka 2016 v kategórii vzdelávanie a podpora mladých talentov. Teda človek z praxe, ktorému sa určite dá veriť.

Čo je intelektové nadanie?

Intelektové nadanie popisuje Centrálny informačný portál rezortu školstva nasledovne: Intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumie vysoko nadpriemerne rozvinuté poznávacie schopnosti so schopnosťami pre vysoké výkony v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Výchova a vzdelávanie týchto detí a žiakov si vyžaduje špecifický prístup, metódy, formy i obsah.

Aké sú charakteristické prejavy intelektovo nadaných detí

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie uvádza nasledovné indikátory nadpriemerného intelektového nadania:

Medzi typické charakteristiky intelektovo nadaných detí patria:

vývinový náskok pred rovesníkmi v jednej alebo vo viacerých kognitívnych oblastiach,
skoré čítanie (dieťa sa naučí čítať ešte v predškolskom veku),
objavenie sa kalkulačných spôsobilosti už v predškolskom veku (dieťa sa ešte pred zaškolením naučí spočítavať a odpočítavať v obore nad desať),
dobrá pamäť, rýchlosť a ľahkosť učenia,
vysoká intelektuálna zvedavosť,
aktivita, motivácia, radosť z objavovania nového,
široké spektrum záujmov,
záujmy netypické pre daný vek, zanietenosť pre niektorú oblasť, hlboké vedomosti dieťaťa v tejto oblasti (dinosaury, astronómia, zemepis, živočíchy a pod.),
schopnosť sústrediť sa na predmet svojho záujmu,
kladenie nezvyčajných, hraničných otázok (čo je za nekonečnom, čo je pred životom),
široká slovná zásoba a dobrá argumentácia,
potreba vymýšľať, nekonvenčnosť, kritickosť k autoritám,
nadpriemerné výkony v psychologických testoch (inteligencie, tvorivosti, motivácie...).

Nie každé nadané dieťa sa musí prejavovať všetkými či aspoň väčšinou týchto charakteristík; skupina intelektovo nadaných je veľmi rôznorodá.

Tiež však existujú možné problémové prejavy nadaných detí:

V niektorých prípadoch sa mimoriadne intelektové nadanie môže spájať aj s rôznymi problémami. Nadané deti môžu mať telesné i zmyslové postihnutie, vývinové poruchy učenia, reči alebo správania, ale aj psychiatrické a neurologické ochorenia či neurotické poruchy.

Sprievodnými znakmi vysokého intelektového nadania niekedy bývajú aj:

nižšia potreba spánku, niekedy až jeho poruchy,
hyperaktivita,
nedostatočne rozvinutá grafomotorika,
nízke sebavedomie,
znížená sociálna adaptácia, emocionálne problémy, negativizmus,
neochota podriadiť sa vonkajšej autorite,
neochota prijať prehru,
perfekcionizmus, príliš vysoké požiadavky na seba alebo okolie,
neobvykle doslovné chápanie významu slov prejavujúce sa „chytaním za slovíčka“.

Žiaden z týchto prejavov nemožno pokladať za indikátor nadania, treba však s ich možným výskytom počítať.

Ako a kde zistím, či mám intelektovo nadané dieťa?

Doc. PhDr. Vladimír Dočkal, CSc., Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava v dokumente „Máte doma nadané dieťa?“ uvádza, že za „žiakov s nadaním“ možno označiť iba takých, ktorých talent diagnostikovali v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP). Športové a umelecké nadanie zväčša posudzujú iné inštitúcie a iní odborníci (športoví a umeleckí pedagógovia).

Pokiaľ chceme dieťa s intelektovým nadaním integrovať v bežnej ZŠ či zaškoliť alebo preradiť do školy s intelektovým nadaním, je uvedená diagnostika nevyhnutná. Na začlenenie žiaka s intelektovým nadaním (školskú integráciu) dáva väčšinou odporúčanie CPPPaP.

Čo všetko sa zohľadňuje pri diagnostike intelektového nadania?

Intelektové nadanie sa v prvom rade hodnotí na základe testov IQ, tieto robí psychológ. Jeden lQ test, ktorý však nezohľadňuje všetky obvykle testované oblasti, si pre zábavu môžete s dieťaťom urobiť tu (test je obrázkový): https://www.inteligence.cz/test/

Popri psychologických IQ testoch sa posudzujú i výsledky zo špeciálnopedagogického vyšetrenia, údaje od rodičov, zo škôlky či školy. Komplexná diagnostika zahŕňa intelektové a výkonové schopnosti, sociabilitu, mieru tvorivosti pozornosti, vytrvalosti, motivácie a podobne.

Zjednodušene by sa dalo povedať, že čím vyššie skóre v testoch IQ, tým nižšie potrebujete výsledky v iných oblastiach.

Jednou z posudzovaných oblastí je tvorivosť

Existujú rôzne testy na tvorivosť, niektoré štandardizované uvádzam v zdrojoch. Pre ilustráciu si uvedieme príklad podobnej úlohy. Na obrázku je niekoľko tvarov a dieťa ich má ľubovoľne dokresliť.

Úloha na tvorivosť (Y. Horňáková)

Jedno riešenie originálneho testu nájdete napríklad i tu: https://www.researchgate.net/figure/General-Composition_fig3_303487305

Viac o tvorivosti a je rozvíjaniu nájdete v dokumente MPC tu: https://mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/valachova__brutenicova.pdf

Taktiež pozornosť sa posudzuje

Deti s intelektovým nadaním majú s pozornosťou často problémy. Mimo to i medzi deťmi s rôznymi vývinovými poruchami, pre ktoré sú ťažkosti s pozornosťou typické, nájdeme veľa detí s intelektovým nadaním. Napríklad veľké percento detí s vyšším IQ má Aspergerov syndróm. Taktiež deti s poruchou učenia či aktivity a pozornosti (ADHD/ADD) môžu byť nadpriemerne inteligentné. Naše testovacie nástroje však nie vždy zohľadňujú deficity jednotlivých čiastkových funkcií, ktoré sú u týchto detí prítomné, preto je namerané IQ oveľa nižšie.

Vrátime sa teda k pozornosti. Tá sa tiež dá merať viacerými testami, no najrozšírenejší je u nás asi Číselný štvorec od J. Jiráska. Opäť len pre ilustráciu uvediem zjednodušenú úlohu na precvičenie pozornosti.

Úloha na nácvik pozornosti (Y. Horňáková)

Môžete pre zábavu skúsiť s deťmi. – Pracovný list si nakreslite či vytlačte, dajte dieťaťu do ruky ceruzku a nech vám opačným koncom číslice ukazuje v poradí, ako idú za sebou. Ak chcete, môžete si to stopovať a urobiť napr. 5 krát za sebou. Pri normálnej pozornosti by logicky mali byť časové úseky kratšie s každým pokusom, keďže dieťa si pozíciu zapamätá. Ale ak máte napríklad 5. čas vyšší ako 3., môže ísť o kolísavú mieru pozornosti. Vyhodnocuje sa však najmä na čas, jednotlivé štandardizované testy majú podrobne vyhodnotené výsledky. Tento typ úlohy je veľmi dobrý i na trénovanie pozornosti. Podobné testy na pozornosť nájdete i on-line napríklad na tejto stránke: http://www.i-psychologia.sk/pozornost3.php

Čo robiť, keď zistím, že mám intelektovo nadané dieťa?

Centrálny informačný portál rezortu školstva odporúča:

Pri nadaných deťoch je veľmi dôležitý individuálny prístup pri rozvíjaní a podporovaní ich nadania, majú väčšie emocionálne a sociálne problémy ako iné deti, sú oveľa citlivejší a zraniteľnejší a všetko intenzívnejšie prežívajú.
Rodič by si mal pri výchove nadaného dieťaťa osvojiť pozitívny postoj k dieťaťu, tolerantnosť, akceptujúci, chápavý a podporný postoj k rozvíjaniu schopností svojho dieťaťa.
Dôležitá je akceptácia dieťaťa ako osobnosti. Rodič by mal rozvíjať spoločné záujmy a odporovať dieťaťa pri formovaní pocitu sebavedomia a sebavnímania. Taktiež je dôležité pozitívne posilňovanie a dôvera v schopnosti nadaného dieťaťa.
Rodič by mal svoje dieťa vyzývať k aktívnym činnostiam, klásť mu veľa otázok, chváliť jeho dobré odpovede, tešiť sa z úspechov dieťaťa, posmeľovať ho aj keď sa mu práve nedarí, podporovať ho. Veľmi dôležitá i je emocionálna podpora, dobrá súdržnosť rodiny, tolerantné výchovné postupy, poskytovanie väčšej slobody a voľnosti v správaní a rozhodovaní dieťaťa.
Rodič by mal zohľadniť obrovskú vitalitu dieťaťa, malú potrebu spánku, prejavy silnej osobnosti a sebavedomia.
Rodič môže vývoj svojho nadaného dieťaťa podporiť kupovaním encyklopédií, atlasov, slovníkov, kníh a prístupom dieťaťa k počítaču. Takéto dieťa potrebuje mať voľný prístup k informáciám.
Rodičom sa odporúča výchovu svojho dieťaťa pravidelne konzultovať so psychológom, ako poradenským servisom a potvrdiť si tak správnosť vo výchovných postupoch.
Rodič by mal citlivo komunikovať so svojím dieťaťom, aby mu zabezpečil potrebný pocit istoty a bezpečia.

Nadanie detí môžete rozvíjať v každom veku a v každom smere

Na trhu je už viacero publikácií, ktoré sa tejto téme venujú. O jednej zaujímavej knihe nájdete článok i na našej stránke: http://zivoty.eu/2017/09/26/nadanie-deti-je-potreba-rozvijat/

Zdroje:

URBAN, K. K., JELLEN, H. G., KOVÁČ, T. (2003). Urbanův figurální test tvořivého myšlení (TSD – Z). Bratislava: Psychodiagnostika.

JURČOVÁ, M. (1984). Torranceho figurálny test tvorivého myslenia. Príručka. Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické testy.

T-3 ČÍSELNÝ ŠTVOREC, J. Jirásek (ČR)

https://hnonline.sk/expert/281082-do-skol-prichadza-narocnejsia-populacia

http://www.i-psychologia.sk/pozornost3.php

https://www.iedu.sk/zivotne_situacie/nadane_deti/Stranky/Intelektov%C3%A9nadanie.aspx

https://www.inteligence.cz/test/

http://www.laznibatova.sk

https://www.mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/valachova__brutenicova.pdf

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/307/20080901

http://www.vudpap.sk/sub/vudpap.sk/images/pdf/metodicke_pokyny08.pdf